Vplyv dlhodobého pitia na zdravie človeka
Piť alkohol v malých množstvách je veľa krát označované ako prínos pre zdravie. Pri jeho nadmernom pití však vznikajú okrem závislosti aj nebezpečné zdravotné problémy.
Alkohol pôsobí veľmi agresívne nielen na fyzické zdravie ale i na psychiku človeka.. Ochorenia Z hľadiska fyzického poškodenia je najzávažnejším následkom alkoholizmu podvýživa. Alkoholik trpí nechuťou do jedenia, zapríčinenou trvalým zápalom sliznice žalúdka, ktorý vyvolalo pitie. Často sa stravuje nekvalitne pre nedostatok finančných prostriedkov vynakladaných na alkohol. Nebezpečný je najmä nedostatok bielkovín a vitamínov, pretože prispieva k ďalšiemu zhoršovaniu stavu pečene a nervového systému.
Jedným z najčastejších ochorení alkoholikov je chorá pečeň, predovšetkým však cirhóza pečene, končiaca zlyhaním tohto dôležitého orgánu s následnou smrťou. Odhaduje sa, že 70-90% ťažkých alkoholikov končí svoj život cirhózou pečene. Cirhóza vzniká u mužov po 10-20 rokoch pri pití 132g alkoholu denne, žene stačí 52g denne počas 5 rokoch zneužívania. Alkohol poškodzuje predovšetkým pečeň, v ktorej sa odbúrava aj inými škodlivými látkami. Jeho trvalý nadmerný prísun ju zaťažuje. Časť buniek odumiera a nahrádza sa väzivom - vzniká cirhóza pečene, ktorá je častou príčinou smrti chronického alkoholika. Zákernosť tejto choroby spočíva v jej takmer bezpríznakovému priebehu.
Choroba sa klinicky prejaví často až po desiatich rokoch nemierneho pitia. Liečbu alkoholovej cirhózy prežíva len 40-60% chorých. Zápal periférnych nervov sa prejavuje najskôr na končatinách pocitmi mravčenia, pichania v prstoch. Zápal nervov ovládajúcich svaly vyvoláva najskôr slabosť končatín, neskôr celého tela. Obidve závažné ochorenia vyžadujú včasné liečenie podmienené predovšetkým trvalou abstinenciou.
Škodlivý vplyv alkoholu pôsobí i na srdcovo-cievnu sústavu. U tých, čo pijú veľa a dlho, možno pozorovať postihnutie srdca. Podľa zmien na srdci môžeme odhadnúť dávku požívaného alkoholu, aj dĺžku konzumácie. Alkoholové postihnutie srdca v podobe nadmerne zväčšeného srdcového svalu a stukovatenia srdca je známe pod názvom „pivové“ alebo „býčie“ srdce, keďže jeho rozmery sú veľké. Vysoký krvný tlak je dôsledkom poruchy nervovej regulácie cievneho tonusu, podmieneným toxickým účinkom etylalkoholu na rôzne časti nervovej sústavy. Určitú úlohu tu hrá porušenie nadobličiek a následné zvýšenie hladiny adrenalínu, čo sa zvlášť prejaví v prvých dňoch po alkoholických výstrelkoch. U tých čo pijú dlhodobo, často dochádza k postihnutiu obličiek, čo tiež prispieva k zvýšenie krvného tlaku. Hypertónia sa vyskytuje pomerne často. Podľa názoru vedcov ňou trpí vyše 40% pijanov.
Okrem toho skoro u 35% sa hladina arteriálneho tlaku pohybuje v „nebezpečnej zóne“. Hypertónia spravidla postihuje ľudí nad 36 rokov. Hlavným liečebným a preventívnym opatrením pri alkoholovej hypertónii je úplný zákaz požívania akýchkoľvek dávok liehovín, lebo bez toho je liečba akýmkoľvek prostriedkami neúčinná. Toto ochorenie sa však diagnostikuje veľmi ťažko, ak sa pacient neprizná, že konzumuje alkoholické nápoje. Deštruktívny vplyv alkoholu sa prejavuje aj na mozgových bunkách.
U osôb konzumujúcich destiláty veľmi skoro dochádza k zlepovaniu červených krviniek. Ak sa niečo podobné odohráva v nejakom hrubom tkanive, povedzme vo svaloch, nemusí to zanechať stopy. Ale v mozgu, kde je zlepovanie intenzívnejšie, pretože je tam väčšia koncentrácia alkoholu, môže spôsobiť, a obyčajne aj spôsobuje, ťažké následky: V najdrobnejších kapilárach, privádzajúcich krv k jednotlivým mozgovým bunkám, sa priemer cievy priblíži k priemeru erytrocytu, takže po zlepení erytrocyty upchajú kapiláru.
Tak sa preruší zásobovanie bunky kyslíkom. Ak taký kyslíkový dlh trvá 5-10 minút, spôsobuje umŕtvenie, čiže nenahraditeľnú záhubu bunky. A čím je koncentrácia liehu v krvi vyššia, tým je proces zlepovania intenzívnejší, a tým viac mozgových buniek zahynie. Pitvy ľudí, čo pili „s mierou“, ukázali, že v ich mozgu sú celé „cintoríny“ mŕtvych kôrových buniek. Sú stelesnením zhubného a rozkladného účinku alkoholu na nervovú sústavu človeka.
Zmenám je vystavená predovšetkým mozgová kôra, kde prebieha myslenie a realizujú sa funkcie pamäti. Alkoholická degenerácia mozočku je pomerne vzácnejšou komplikáciou alkoholizmu. Vyskytuje sa u mužov mladších ako 50 rokov, ktorí vplyvom defektnej výživy progresívne chudnú, majú neistú chôdzu, trasenie končatín, okohybné poruchy, zlú výslovnosť, pokles svalového tonusu. Častá je pečeňová cirhóza.